Približne hodinu trval kanadský Pohár národov, v ktorom si sánkari mohli zabezpečiť účasť v hlavných pretekoch štvrtého Svetového pohára vo Whistleri. Po nezdare vo Winterbergu sa nachádzal medzi kvalifikantmi aj Jozef Ninis, určite už v lepšom zdravotnom stave, odhodlaný opäť okúsiť príchuť hlavnej súťaže. Celkovo 46 športovcov bolo prihlásených do kvalifikačných bojov a nie tradičných 17, ale až 20 najlepších si mohlo zabezpečiť účasť v piatkových, resp. sobotných pretekoch. Jožkovi by tak minulé 19. miesto dnes určite stačilo. Približne o 3 hodinách ráno, nášho času, sa to všetko začalo. Na úvod by som spomenul, že o najväčšie prekvapenie sa postaral exotický sánkar z Toga, Bruno Banani, ktorý sa prvýkrát v tejto sezóne 20. priečkou a teda poslednou postupovou, dokázal prebojovať do hlavných pretekov.
A čo sa týka samotného víťaza, tým sa nestal Rus, ale nemecký reprezentant, konkrétne Johannes Ludwig. Je to sánkar absolútne najsilnejší v štartoch, o čom svedčia aj jeho mnohé štartové rekordy na viacerých tratiach. Jeden rekord, ešte z roku 2011 mu patrí práve aj vo Whistleri. Svoju jazda začal opäť aj teraz najrýchlejšie zo všetkých sánkarov (1. najrýchlejší štart - 6,971 sek.) a pre sánkara, ktorý síce vo Winterbergu skončil až 17.-ty a teda najhoršie z celého svojho reprezentačného tímu, nebol problém túto priečku pri rýchlosti 142.14 km/h udržať. Bez zaváhania si vyjazdil kvalifikačné víťazstvo s časom 48,442 sekúnd. Na výhru by to však v hlavných pretekoch ešte minulú sezónu nestačilo.
Ďalšia a teda druhá priečka pribudla na konto reprezentantovi z Lotyšska, ktorý nie je v tejto sezóne až tak výrazný, ale svoje nesporné kvality v tej minulej ukázal. Je ním Inars Kivlenieks, taktiež pretekár veľmi solídny v štartoch. To potvrdil aj pri svojej jazde, keď ako 3. najrýchlejší sánkar (7,039 sek.) svoj výkon odštartoval. Pri jednej z tých vyšších rýchlostí (144.05 km/h) si svoju tretiu priečku bezproblémovo udržiaval, ale na vynikajúceho Ludwiga to nestačilo. Lotyš si ale ešte dokázal v priebehu jazdu polepšiť, keď dosiahol 2. najrýchlejší čas - 48,582 sekúnd. Po 24. mieste z Winterbergu to bola pre neho ako taká náplasť.
Tretia pozícia patrí zas reprezentantovi zo Spojených štátov amerických, ktorý v kvalifikáciach dá sa povedať už tradične okupuje tie najvyššie priečky. Je to nováčik, Tucker West, ktorý ale vo svojej prvej seniorskej sezóne túto daň "spláca". Mladý Američan predvádza pekné výkony, teda v kvalifikáciach a vždy v prvom kole hlavných pretekov. V tom druhom, akoby sa zľakol šance a preto mu uchádza vždy pomedzi prsty elitnejšie umiestnenie. Vo Winterbergu sa ale mohol zo sympatickej 11.-tej priečky, ktorú dosiahol spoločne s Andym Langenhanom určite radovať. Treba ale povedať, že sa išlo netradične len na jedno kolo a tak Tucker West potvrdil, že prvé jazdy mu väčšinou vychádzajú. Po kvalifikačnom víťazstve v Innsbrucku-Igls si teda aj v kanadskom Whistleri pripísal ďalšie pódiové umiestnenie. Už 9.-ty najrýchlejší štartovací čas (7,090 sek.) mu zaručoval účasť v hlavných pretekoch, ale nezostalo len pri tom. Na takmer domácej trati sa začal mladý Američan posúvať vpred. Rýchlosť veľmi slušná (144.68 km/h) a jazda v podobnom duchu mu nakoniec vyniesli 3. priečku s časom 48,635 sekúnd. Tucker West zaostal takmer o dve desatiny sekundy za víťazom.
1. Johannes Ludwig (Nem.) 48,442 sek.
2. Inars Kivlenieks (Lot.) 48,582
3. Tucker West (Ame.) 48,635
...16. Jozef Ninis (Svk.) 48,942
16. najrýchlejší štart (7,154 sek.), ktorý Jožko predviedol, žiaľ pre neho znamenal už dosť značnú stratu na vedúceho Johannesa Ludwiga. 0,183 sekundy bol rozdiel, ktorý ukazoval, že Jožkovi popredné priečky pravdepodobne teraz patriť nebudú. Hoci sa Ninis na 13. priečku posunul, jeho strata vzrástla na takmer 3 desatiny sekundy. Ďalší meraný úsek túto stratu len navýšil, ale znamenal aj prepad Jožka na 14. priečku, ktorá mu ale stále zaručovala kvalifikovanie sa do hlavnej súťaže. Rýchlosť, ktorú Ninis dokázal vyvinúť bola ale solídna (141.97 km/h). 15. priečka Jožkovi patrila na predposlednom meranom úseku a jeho strata na víťaza len narastala, hoci to nebolo nič závratné. Ale na najrýchlejšej trati sveta je určite dôležitá aj rýchlosť a teda posledné pasáže ľadového koryta, ktoré dokážu priebeh celej jazdy zvrátiť. V cieli si Jožko ešte o jednu priečku pohoršil, na celkovú 16.-tu, s časom 48,942 sekúnd, o pol sekundy horším než dosiahol víťaz. V závere teda strata narástla výraznejšie. Tento čas mu ale stále zaručoval istú účasť v hlavných pretekoch. Treba ale podotknúť, že čas na dôkladnú prípravu saní bol naozaj minimálny, pretože medzi tréningami a kvalifikačnými jazdami nebol veľký rozostup. Ešte podotýkam, že Jožko mal vo svojej druhej tréningovej jazde pred Pohárom národov ťažkosti, keď nedokončil svoju jazdu po kolízii. Dúfajme, že sa mu nič vážne neprihodilo. Potom nasledovala už kvalifikácia, ktorú úspešne zvládol. Držte palce, aby sa Jožkovi podarilo dosiahnuť umiestnenie, s ktorým poteší nielen nás, ale hlavne aj seba.
Kompletné výsledky Pohára národov vo Whistleri nájdete TU...