Ešte minulý víkend v sobotu sa v Park City uskutočnila tímová súťaž vrámci Svetového pohára sánkarov, v ktorej sa predstavili aj naši reprezentanti. Zápolenie družstiev tak ukončovalo 5. podujatie Svetového pohára, po ktorom nasledovala už len cesta domov, pretože na sánkarov teraz čaká vianočná prestávka. U niektorých reprezentácií to však neplatí. Napríklad na sánkarov Nemecka, Rakúska, Talianska, ale aj Slovenska ešte čakajú národné majstrovstvá. Až potom si môžu dopriať dlho očakávaný oddych.
Podobne ako po väčšinu sezóny, aj tento raz mali preteky bohaté zastúpenie. Na záľudnej a dovolím si povedať, že aj veľmi náročnej trati si išlo zmerať sily 14 reprezentácií. Jedinou, ktorá svoju štafetu nedokázala dotiahnuť do úspešného konca bola tá z Kazachstanu. Priebeh samotných pretekov bol už nasledovný.
Z víťazstva sa opäť mohli tešiť reprezentanti z Nemecka, ktorí majú okrem zaváhania z Winterbergu, 100% úspešnosť. Štafetu, ktorá sa postarala o nový rekord trate, odštartoval už tradičný ženský pilier, ktorý nenašiel v tejto sezóne vo svojej kategórii ešte premožiteľa. Natalie Geisenberger si podobne ako v individuálnych pretekoch, tak aj v tých tímových počínala naozaj suverénne. Naozaj dobre jej vzdorovala členka druhej a zároveň domácej štafety, Kate Hansen, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Natalie si aj tak dokázala pripísať absolútne najrýchlejší čas (44,918 sek.), avšak náskok Nemecka nebol príliš veľký, len niečo okolo 0,130 sekundy. Ako druhý sa k slovu dostal Felix Loch, ktorému individuálne preteky určite nevyšli podľa predstáv, keďže sa nedokázal umiestniť na pódiu. Dá sa povedať, že Loch mohol byť tým jazdcom, ktorý mohol Nemcom preteky pokaziť, pretože u Američanov bol na rade naozaj silný Mazdzer, ktorý dokázal Locha v individuálnych pretekoch zdolať. Felixovi štart vcelku vyšiel (3. najrýchlejší - 1,962 sek.), avšak z náskoku Nemecka ubudlo asi 0,040 sekundy. Loch, ale preukázal, že je právom v tejto sezóne vedúcim mužom celkového poradia, pretože hneď vzápätí už dokázal vybudovať menší náskok pred Američanmi. Ten sa síce ešte pred príchodom do cieľa trochu zmenšil, ale nebolo to nič rapídne a jeho hodnota bola po väčšinu jazdy, rovnako ako aj v cieli, okolo 0,120 sekundy. Ako tretí sa k slovu dostali dvojkári, Wendl s Arltom, ktorí nesmeli zaváhať. Už na štarte potvrdili (1. najrýchlejší - 2,024 sek.), že to ani nemajú za lubom. Títo tiež takmer neporaziteľní sánkari v priebehu jazdy svoje kvality naďalej potvrdzovali. Dá sa povedať, že hlavne ich jazda rozhodla o tom, že Nemecko sa mohlo radovať z 3 víťazstva v tejto sezóne medzi družstvami, pretože v porovnaní s Američanmi sú o úroveň lepší. S náskokom, ktorý bol v cieli cez polsekundy nakoniec Nemci dosiahli konečný čas - 2:18.546 minút, čo bol zároveň aj nový traťový rekord.
Z druhého 2. miesta v tejto sezóne sa mohli radovať domáci reprezentanti, ktorí určite patrili k ašpirantom na medailové priečky. Sánkari Spojených štátov amerických podávali celý víkend naozaj kvalitné výkony. Niet sa čo čudovať, veď boli na domácej trati, kde mohli potvrdiť aj svoju miestenku pre Olympijské hry v Sochi. Američanov možno s absolútnym kľudom označiť za čiernych koňov tejto sezóny. Cele tímové zápolenie započala ich najúspešnejšia ženská zástupkyňa v individuálnych pretekoch, Kate Hansen, ktorá po prvom kole vo svojej kategórii dokonca figurovala na 2. pozícii, ale v konečnom zúčtovaní sa musela uspokojiť s aj tak peknou, no nepopulárnou 4. priečkou. Kate Hansen v tímových pretekoch rozhodne nepatrila k tým horším, ba naopak. Hoci sa po väčšinu jazdy pohybovala na 3. priečke, jej strata na Kanaďanku, ktorá bola pred ňou bola naozaj malá. Na vedúcu Nemku síce taktiež nestrácala veľa, ale v priebehu jazdy bol rozdiel medzi nimi niečo cez 1 desatinu sekundy. V cieli zaostala nakoniec za Nemkou o 0,131 sekundy a štafetu odovzdávala na peknej 2. priečke s časom 45,049 sekúnd. Reprezentantku z Kanady predčila o 5 tisícin sekundy. Ďalším na rade bol absolútne najsilnejší článok americkej štafety, mužský reprezentant, Chris Mazdzer, ktorý dosiahol dvakrát po sebe strieborné umiestnenie v individuálnych pretekoch. A tu sa dá povedať, že Američania sa pred Nemcov mohli v kľude dostať. Mazdzer predviedol síce absolútne najrýchlejší štart (1,923 sek.), ale na viac to nakoniec nebolo a hneď po štarte Američania boli tam, kde na konci jazdy Kate Hansen. Ich odstup sa potom síce o málinko znížil, ale nebolo to nič, čo by Nemcov mohlo vážnejšie ohroziť. Reprezentanti Spojených štátov amerických aj tak figurovali na peknej 2. priečke a výkon Mazdzera im pomohol odpútať sa od dotieravých Kanaďanov. Ako poslední boli na rade dvojkári, ktorí v pretekoch svojej kategórie rozhodne nepredviedli presvedčivé predstavenie. Na domácej trati mali určite na viac, ako na konečnú 9. priečku. Ich štart bol síce 2. najrýchlejší (2,096 sek.), ale už od začiatku ukazovali, že na Nemcov mať nebudú. Dôležité ale bolo, aby 2. priečku udržali úspešne až do cieľa. To sa im aj darilo, hoci z náskoku na Kanadu, ktorý mal hodnotu 2 desatín sekundy nezostalo veľa. A okrem Kanady sa k Američanom priblížili aj rakúski reprezentanti. Strata na Nemcov rapídne narastala, čo sa v cieli pri polsekundovom odstupe aj potvrdilo. Mortensen s Griffalom ale nakoniec dokázali strieborné medaily pre seba, ale aj svojich kolegov uhájiť, no treba povedať, že s naozaj veľkým šťastím. 55 tisícin bol ich odstup od tretej štafety a 89 tisícin od tej štvrtej.
Vari posledné tri podujatia majú tretiu priečku vždy rezervovanú rakúski reprezentanti. Tí si bronzové medaily odvážajú opäť aj z Ameriky, hoci podobne, ako v predošlých pretekoch, aj v týchto to nemali vôbec jednoduché. Vždy sa im ale na to pódium nejako podarí dostať. Nina Reithmayer bola tou, ktorá tímové zápolenie pre Rakúsko začala. V individuálnych pretekoch si pripísala síce 11. pozíciu, ale v druhom kole 6. najrýchlejším časom potvrdila, že má na viac. Dá sa ale povedať, že v tímových pretekoch napĺňala papierové prepoklady, ktoré hovorili, že by mala dosahovať približne 6. najrýchlejší čas. To sa aj potvrdilo, pretože v cieli jej patrila 6. pozícia s časom, ktorého hodnota bola 45,312 sekúnd. Jej strata na bronzové pódiové umiestnenia bola celkom veľká, konkrétne 0,258 sekundy. Po nej sa k slovu dostalo najväčšie prekvapenie individuálnych mužských pretekov, Wolfgang Kindl, ktorý dosiahol v Park City 3. priečkou svoje životné umiestnenie. Jeho 5. najrýchlejší štart (1,969 sek.) bol solídny a určite mu pomohol vylepšiť pozíciu Rakúska na 5. miesto. Kindl tak dostal svoju štafetu pred dotierajúcich Talianov. Po väčšinu jazdy sa mu darilo si 5. priečku pred Talianmi udržiavať, ale v cieli ukázal, že víkend v Park City mu naozaj vyšiel, keďže Rakúsko posunul dokonca na 4. pozíciu, pred Rusov. Odstupy boli naozaj minimálne a preto každé zaváhanie rozhodovalo. Rakúšanom určite hralo do karát, že ich tímové zápolenie uzatvárali veľmi skúsení a aj silní bratia Lingerovci, ktorí v pretekoch svojej kategórie dosiahli 2. pozíciu. Síce ich 8. najrýchlejší štart (2,182 sek.) nebol veľmi presvedčivý a spôsobil, že Rakúsku patrila až 5. priečka, rozhodne to neznamenalo koniec pódiovým nádejám. Rozostupy medzi výkonmi dvojok sa dali rátať len na tisíciny a preto až v cieli bolo jasné, kto si pripíše akú priečku. Predstavte si, že bratom Lingerovcom, sa podarilo, hoci strácali na tretích Kanaďanov až 0,247 sekundy, vyšvihnúť rakúsku štafetu na bronzovú pozíciu. Pred cieľom bola ich strata ešte stále 0,166 sekundy, ale v ňom dokázali predstihnúť Kanadu o neuveriteľných 34 tisícin sekundy. Od 5.-tych Talianov ich delilo zas len 0,130 sekundy.
1. Nemecko - 2:18.546 min. (pozn. rekord trate)
2. Spojené štáty americké - 2:19.128
3. Rakúsko - 2:19.183
...8. Slovensko - 2:20.509
Naši reprezentanti, ktorí sa predstavili v rovnakom zložení ako v kanadskom Whistleri do bodky naplnili papierové predpoklady, ktoré im medzi družstvami patria. Po minulom 8. mieste sa dalo čakať, že podobné umiestnenie dosiahnu aj v neďalekom Park City, v Amerike. Po splnení olympijských kritérií, pre získanie olympijskej miestenky do Sochi si tak mohli už v kľude zapretekať. Jediná naša ženská zástupkyňa, ktorá sa podobne ako v Kanade, aj v Park City dokázala kvalifikovať do hlavných pretekov svojej kategórie, odštartovala slovenskú štafetu. Vierka Gbúrová predvedázala naozaj solídnu jazdu, v ktorej sa ocitli jedine drobné chyby, ktoré nepokazili celkový dojem z jazdy. Dlho jej patrila 8. priečka, ale medzi ženami je to naozaj nabité a preto sa nie je čomu čudovať, že v cieli nakoniec odovzdávala štafetu ako 10. najrýchlejšia sánkarka s časom 45,754 sekúnd. Dovolím si ale tvrdiť, že predviedla výkon podľa očakávaní a teda 10. miesto nie je žiadne negatívne prekvapenie, ale priečka odrážajúca jej momentálnu formu. Po nej nasledoval Jožko Ninis, ktorý sa opäť ani v Amerike nedočkal umiestnenia v elitnej 15-ke. Už na štarte potvrdil, čo mu v tímových zápoleniach ide najlepšie. Krásnou 2. najrýchlejšou štartovacou reakciou (1,956 sek.) nadviazal na peknú jazdu Vierky Gbúrovej. Pred Slovákmi sa pohybovali Rumuni a Poliaci a teda to boli tie dve štafety, ktoré mohli naši reprezentanti predstihnúť. Podareným štartom Jozef Ninis vyšvihol Slovákov pred Rumunov, na ktorých sme dovtedy strácali viac ako 1 desatinu sekundy. Stále ho ale nečakala ľahká práca, pretože s 9. priečkou sa Slováci rozhodne nemohli uspokojiť. Ešte tu bolo poľské družstvo, na ktoré sme strácali taktiež v priebehu jazdy okolo takmer 2 desatín sekundy. Jožko okrem navyšovania náskoku na Rumunov, ktorého hodnota bola 0,040 sekundy znižoval stratu na Poliakov, konkrétne na 0,050 sekundy. V cieli nakoniec poľského reprezentanta predčil o úroveň, keď Slovákom patrila 8. pozícia s náskokom 0,120 sekundy. Ako poslední sa do ľadového koryta vydali naši najmladší, ale zároveň najlepší dvojkári v tejto sezóne, Marián Zemaník s Jožkom Petrulákom. Predviedli celkom podarený, 7. najrýchlejší štart (2,162 sek.), s ktorým už od začiatku začali upevňovať 8. priečku Slovákov, ktorej základy položil Jozef Ninis. Na druhom meranom úseku im patrila 8. priečka, ale náskok pred ostatnými reprezentáciami narastal v náš prospech. Mladíci tak peknou jazdou uhájili 8. priečku Slovákov, keďže dokázali poľských dvojkárov predčiť o viac ako pol sekundy a tých rumunských tiež rozobrali, keďže v porovnaní s nimi predviedli oveľa lepšiu poslednú pasáž v ľadovom koryte, čím predčili Rumunov o 8 desatín sekundy. Slováci si tak opäť pripisujú 8. pozíciu s časom 2:20.509 sekúnd.
Kompletné výsledky nájdete TU...
100 bodmi si za dnešné víťazstvo svoje vedúce postavenie v celkovom hodnotení upevňujú nemeckí reprezentanti. Domáci reprezentanti, teda sánkari Spojených štátov amerických sa za 85 bodov vďaka druhému miestu posúvajú rovnako na 2. pozíciu. Nenápadní Rakúšania tretím 3. miestom v tímových pretekoch v tejto sezóne upevnili svoju 4. priečku a rovnako nenápadne sa derú dopredu aj v celkovom hodnotení. Slováci za 8. miesto získali 42 bodov, čím znížili stratu na Kórejčanov na 9. mieste, ktorí sa momentálne nachádzajú v tabuľke pravdy pred našimi reprezentantmi.