V nedeľných pretekoch v nemeckom Königssee sa predstavilo už tradične 32 sánkarov. Jozef Ninis, podobne ako v Pohári národov obliekol na seba štartové číslo 11. Zápolenie na tamojšej trati prináša pre divákov vždy zaujímavé momenty, o čom sa presvedčili už v sobotu v iných kategóriach. Ľadové koryto bolo naozaj rýchle a inak tomu nebolo ani v tento deň, v deň hlavných pretekov mužov. Počasie spočiatku vyzeralo podobne ako predošlé dni, mierumilovne, teplota niečo málo cez 0 °C, ale nakoniec sa z mračien, ktoré sa nazbierali nad Königssee "vyliahol" pekný lejak, ktorý sa postaral o naozaj pestré preteky.
Felix Loch, sánkar, ktorý sa stal víťazom týchto pretekov, dosiahol svoj triumf naozaj veľkolepým spôsobom, ktorý možno nemá ani obdoby. Vzhľadom na to, že minulú sezónu na trati v Königssee nedokázal Loch ani raz triumfovať (raz dosiahol 4. priečku a raz 2.), je to obrovské víťastvo aj pre neho samotného. Rozdiely medzi prvými dvoma sánkarmi boli zvyčajne do jednej desatiny sekundy, čo je veľmi málo po súčte dvoch jázd. Dnes tomu ale vôbec nebolo tak, azda naopak. Náskok Locha, s akým dokázal triumfovať, bol až dych berúci.
Felix Loch, vedúci muž celkového hodnotenia predviedol dve naozaj vyrovnané jazdy. Nielen čo sa týka rovnakého zaváhania, ale aj pozície, ktorú si s nimi pripísal. V prvom kole nemecký reprezentant začal naozaj výborne, veď 5. najrýchlejší štart (3,306 sek.) nie je nikdy zlý. Hneď vzápätí sa tento skvelý sánkar dokázal posunúť na 3. priečku a hoci predviedol zaváhanie v jednej z úvodných zákrut, výrazne to neovplyvnilo jeho čas. Ba naopak. Loch sa na ďalšom meranom úseku dostal na striebornú priečku, aby mu vzápätí namerali absolútne najvyššiu rýchlosť v pretekoch (133.76 km/h), čím sa vystrelil do vedenia. V tiahlych úsekoch ľadového koryta si tento nemecký mladík počínal naozaj bravúrne. Treba uznať jeho nesporné kvality, keďže štartoval medzi poslednými sánkarmi, keď bol nad traťou už výdatný lejak. Ani to ale nezastavilo tohto mladého Nemca pred dosiahnutím nového rekordu trate, ktorého hodnota bola 48,982 sekúnd. Jediný sánkar, čo sa tu dostal pod hranicu 49 sekúnd.
V druhom kole Lochovi stačilo predviesť jazdu na istotu, tzv. udržiavacu. Veď jeho náskok pred druhým v poradí bol takmer pol sekundy po prvom kole, čo tu nebýva ani po sčítaní obidvoch jázd. 9. najrýchlejší štart (3,338 sek.) naznačil, že to tentokrát nebude také rýchle. Ale v porovnaní s inými sánkarmi sa nič nezmenilo. Hoci sa ľadové koryto spomalilo, Loch bol v ňom suverénne najrýchlejší. Súperom si mohol byť jedine on sám. Posun na 5. priečku mu zaručoval stále triumf v hlavných pretekoch, ale to sa mu málilo. Skokom na 2. pozíciu v polovici jazdy príliš nezaostával za svojím časom z prvého kola. Opäť mu bola nameraná fantastická rýchlosť (133.31 km/h), pri ktorej sa znovu vyšvihol do vedenia. Toto vedenia si udržal až do cieľa, ale treba povedať, že v porovnaní so svojím prvým výkonom mu záver až tak nevyšiel. V ňom na samotného seba pri čase 49,284 sekúnd stratil 3 desatiny sekundy. Stále to bol ale najrýchlejší čas v druhom kole a Felix Loch s pohodlným náskokom cez 8 desatín sekundy tak dokázal triumfovať. Niečo neuveriteľné!
Druhú priečku si pripísal víťaz posledného Svetového pohára v roku 2013, Armin Zöggeler, ktorý si tak dal naozaj pekný darček k sobotným narodeninám. Zöggeler už tradične predvádzal jazdu na vysokej úrovni, bez najmenších chýb. V niečom je ale od Nemca Felixa Locha horší. Respektíve aspoň v týchto pretekoch bol. Talianovi nezostávalo nič iné, len zviesť tuhý boj o striebornú medailu. Predsalen malo o ňu záujem viacero pretekárov a nabité to teda naozaj bolo. 23. najrýchlejší štart (3,372 sek.) už odráža Talianovu výkonnosť v tejto "disciplíne". Už nejaký ten rok to nie je jeho silná stránka, ale zato v ďalších častiach ľadového koryta je radosť sa na neho pozerať. Veľmi sa mu nedá čo vytýkať. Jeho jazda mala doslova len vzostupnú tendenciu. 18. pozícia, v polovici trate už elitná desiatka, aby mu v karoseli namerali tiež veľmi vysokú rýchlosť (133.02 km/h), aj vďaka ktorej sa jeho posun vpred nezastavil. Zöggeler potvrdil, že jazda končí až v cieli a kde inde, než v posledných pasážach by dobehol to, čo v úvode zameškal. Posun na 7. pozíciu mu pochopiteľne nestačil a preto sa v cieli mohol radovať nakoniec z 2. najrýchlejšieho času - 49,403 sekúnd. Touto pozíciou a hlavne predvedeným výkonom v závere potvrdil, že to nie je žiadny problém, pokiaľ sánkar predvádza v priebehu jazdy bezchybný výkon. Zöggeler tak urobil a posledný meraný úsek si mohol doslova vychutnať.
Druhé kolo započal s absolútne totožným štartom (23. najrýchlejší - 3,372 sek.). Rozdiel bolo ale v tom (už to bolo spomenuté), že trať sa značne spomalila. Hoci Armin predvádzal opäť bezchybnú jazdu a opäť sa posunul vpred na 17. priečku, v porovnaní s prvým kolom nemal šancu dosiahnuť lepší čas. Zöggelerovi patrila v polovici jazdy 12. priečka, o 2 miesta horšia ako v prvom kole, ale výkon to bol stále perfektný. V karoseli, kde tomuto Talianovi namerali rýchlosť 132.38 km/h mu patrila už pozícia v elitnej desiatke, konkrétne 8. miesto. Do cieľa sa nakoniec dopracoval so 4. najrýchlejším časom - 49,726 sekúnd, čím potvrdil, že trať v Königssee sa oproti prvému kolu pre sánkarov jazdiacich bez chýb spomalila o aspoň 3 desatiny sekundy. Tento skúsený Talian sa ale mohol radovať z ďalšieho pódiového umiestnenia vo Svetovom pohári. Hoci za Lochom naozaj zaostal, za ním to bolo všetko natlačené do jednej desatiny sekundy.
Tým posledným na pódiu, na koho sa šťastie naozaj usmialo, je azda najväčší zabávač v kolotoči seniorského sánkovania. Nejedná sa o nikoho iného, než športovca zo Švajčiarska, Gregoryho Carigieta. Ten si dnešnou bronzovou priečkou pripísal životný úspech, pretože na pódiu sa vo Svetovom pohári objavil po prvýkrát v kariére. O tomto Švajčiarovi sa vie, že patrí do elitnej 15-ky, ale rozhodne nikto nemohol očakávať takýto zásadný útok na medailové pozície. Dnes to boli naozaj náročné podmienky, ktoré číhali na každého sánkara. Mnoho z nich malo s nimi problémy, aj tí najskúsenejší, ako napríklad Albert Demchenko, ktorý svoj výkon ani nedokončil po fatálnej chybe. Gregory Carigiet sa s tým ale popasoval vo veľkom štýle. 16. najrýchlejší štart (3,357 sek.) rozhodne odráža to, na čo tento Švajčiar má. Jeho prienik do elitnej desiatky sa v priebehu jazdy aj očakával. Preto posun na 13. a neskôr 7. miesto nebol ničím prekvapujúcim, veď Carigiet sa tu minulú sezónu v obidvoch pretekoch prebojoval medzi desiatku najlepších. Vážnejšie to začalo vyzerať, keď Švajčiarovi namerali rýchlosť 132.85 km/h a jeho jazda sa niesla v bezchybnom duchu aj naďalej, podobne ako tomu bolo v úvode. Carigietova jazda sa dá porovnať aj s tou Zöggelerovou, pričom v prospech Taliana rozhodli asi len skúsenosti, alebo ani to nie. Švajčiar dosiahol fantastický 3. najrýchlejší čas - 49,453 sekúnd, čo určite ani on sám nečakal. Na 2. miesto strácal len 50 tisícin sekundy, ale zato, na krk mu dýchal sánkar len s o 24 tisícin horším časom. Ďalší v poradí zaostával taktiež len o 26 tisícin sekundy.
Vždy uvoľnený Švajčiar si určite na chvíľu musel nasadiť masku seriózneho muža a uvedomiť si, že na dosah ma naozaj veľký úspech. 14. najrýchlejším štartom (3,349 sek.) vylepšil ten svoj z prvého kola a rozhodne naznačil, že chce svoju pozíciu minimálne udržať. Hoci zaznamenal lepší úvod ako Zöggeler, na skúseného Taliana to stále nestačilo. Carigiet sa posunul na 13. priečku a neskôr aj 9., čím sa stále držal pred Arminom. Rozdiel medzi nimi bol ale naozaj minimálny a stále hrajúci do kárat Zöggelera. Švajčiar dokázal vyvinúť o niečo nižšiu rýchlosť ako skúsený Talian (132.01 km/h) a na predposlednom meranom úseku bolo už asi jasné, že ho nepredčí. Talian Carigieta predstihol o jednu tisícinu sekundy a nebolo pochýb o tom, že najskúsenejší sánkar závery svojich jázd zvláda naozaj na jednotku. Gregory Carigiet ale v závere svojho druhého kola zabral, pretože sa pri čase 49,750 sekúnd posunul na 6. pozíciu a tým upevnil svoj životný úspech vo Svetovom pohári pre dobiedzajúcimi sánkarmi. Carigietove jazdy boli naozaj parádne a plnými dúškami si mohol vychutnať skvelú atmosféru v cieli, o ktorú sa už tradične staral aj on sám svojími grimasami. Carigiet si medailu ukoristil o 21 tisícin sekundy pred 4. reprezentantom z Talianska, Kevinom Fischnallerom. 5. Sam Edney na 3. miesto stratil len 29 tisícin sekundy.
1. Felix Loch (Nem.) 1:38.266 min.
2. Armin Zöggeler (Tal.) 1:39.129
3. Gregory Carigiet (Šva.) 1:39.203
...16. Jozef Ninis (Svk.) 1:39.862
V úvode pretekov, kedy sa k slovu dostala aj naša jednotka v sánkovaní, Jozef Ninis, bolo počasie ešte celkom solídne a nad ľadovým korytom padali len drobné kvapky, ale v hojnom množstve. Ninis sa na trať vydal ako 11.-ty v poradí a štart to nebol veru najlepší. 26. najrýchlejší čas (3,376 sek.) medzi 32 pretekármi patril k tým najhorším a v porovnaní s tými najlepšími sánkarmi predstavoval takmer desatinovú stratu. Jazda sa ale končí až v cieli a v tak dlhom ľadovom tobogáne ako je ten v Nemecku, sa to dá doslova hocikde dobehnúť, keďže je to trať preplnená záľudnými pasážami. Strata na iných sánkarov nebola vôbec ničím podstatným. Po tomto štarte sa Jožko Ninis posunul o dve priečky vpred, konkrétne na 24. pozíciu. Vzápätí nasledoval opäť vzostup, na 19. priečku, ale v jazde sa objavili prvé chyby. Dlhá rovinka pred karoselom nebola od Jožka prejdená ideálne a už v karoseli samotnom, kde Ninis dosiahol síce slušnú rýchlosť (132.29 km/h), to bolo naozaj nervózne. Jozefovi síce patrila vylepšená 16. priečka, ale nasledoval labyrint, teda úsek, v ktorom sa dalo všetko stratiť. Jožko Ninis v tejto časti nepredviedol práve ideálny výjazd, čo sa snažil záchraniť, ale dostal sa do problémov. Šmyk, v ktorom sa ocitol našťastie ustál, ale táto veľká chyba ho stála pred ďalšími dlhými pasážami potrebnú istotu a rýchlosť. Nakoniec sa Ninis musel uspokojiť s 19. najrýchlejším časom po prvom kole - 49,951 sekúnd.
Podľa samotného trénera bolo v Ninisových silách, aby predviedol o 3 desatiny sekundy rýchlejšiu jazdu, čo by ho vystrelilo do elitnej desiatky. Na týchto pozíciach to bolo naozaj napratané a každé zaváhanie sa počítalo.
Svoj druhý výkon započal Jozef Ninis už slušnejšie. 21. najrýchlejší štart (3,369 sek.) znamenal, že Jozef Ninis mal aj v úvode rezervu. V porovnaní s prvým kolom boli podmienky naozaj náročné a trať o niečo pomalšia. Dážď spôsoboval, že sánky sa nedali tak dobre ovládať. Náš reprezentant sa s tým vysporiadal ale naozaj bravúrne. Po štarte sa posunul hneď na 19. pozíciu a hoci bola trať značne pomalšia ako v prvom kole, jeho čas bol o niečo lepší. Tým potvrdil, že to nebolo pri prvom výkone ideálne. Ľadové koryto sa spomalilo pravdepodobne o 3 desatiny na jazdu, čo bolo možno badať na samotnom víťazovi. Jožko sa posunul na peknú 18. priečku a hoci čas to bol v porovnaní s prvým kolom horší, jazda s rovnakým priebehom by mu zaručovala za vtedajších podmienok absolútne inú pozíciu. Ninis sa pri rýchlosti 131.41 km/h dokázal opäť posunúť na 15. pozíciu a hoci v cieli dosiahol nakoniec 16. najrýchlejší čas - 49,911 sekúnd, prekonal tým sám svoj samotný čas z prvého kola na trati, ktorá bola značne pomalšia. V konečnom zúčtovaní sa posunul Jožko o tri pozície vpred, na 16. priečku.
Kompletné výsledky nájdete TU...
100 bodmi za nedeľné víťazstvo si v celkovom hodnotení dokázal Felix Loch zvýšiť náskok pred druhým Talianom, Arminom Zöggelerom, ktorý si pripisuje do celkového poradia 85 bodov za striebornú pozíciu. Z najvyššieho bodového prísunu, sa za prvé umiestnenie na medailových pozíciach vo Svetovom pohári môže radovať Švajčiar, Gregory Carigiet, ktorému na konto pribudlo 70 bodov.
Jozef Ninis za 16. pozíciu získal pekných 25 bodov, čím sa posunul z 26. pozície na 22. priečku a pomaly tak klope na dvere elitnej dvadsiatky.