V piatok bol v Igls na programe už tradičný Pohár národov, cez ktorý si môžu sánkari vybojovať svoju účasť v hlavných víkendových pretekoch. Na trati sa začalo pretekať o 9:30 miestneho času a o pretekovú miestenku si celkovo zmeralo sily 53 súťažiacich. Medzi nimi aj Jozef Ninis, ktorý mal štartovné číslo 5, čo znamenalo, že na trať sa vydal medzi prvými. To, že sa jedná o olympijskú sezónu nám neustále potvrdzujú už tieto kvalifikačné boje, nielen vďaka vysokej účasti, ale aj vďaka zvučným menám, ktoré majú neistý štart vo víkendových pretekoch a tak sa musia neustále usilovať o svoju účasť v nich. Do pretekov sa nepodarilo prebojovať takým tradičným účastníkom, ako sú napríklad Victor Kneyb, či Evgeniy Voskresenskiy.
Víťazom sa na veľké prekvapenie mnohých stal mladý Američan, Tucker West, pre ktorého je toto premierová sezóna medzi seniormi. Jeho výkon bol naozaj hodný majstra, predviedol naozaj peknú jazdu s minimálnymi chybami, ktorá mu vyniesla vytúženú, ale hlavne veľmi prekvapivú prvú priečku v kvalifikácii. S druhým najrýchlejším štartom (5,414 sek.) v celom "poli" naznačil, že nebude len do počtu. Na celkom záludnej trati bol ešte chvíľu na tretej priečke, aby sa neskôr mohol usadiť na tej absolútne najvyššej, z ktorej už nezvolnil. Pri rýchlosti 126.41 km/h dokázal ďalšie úseky a nástrahy trate zdolať na jednotku, čo mu vynieslo najrýchlejší čas - 50,753 sekúnd.
Podobne ako pred týždňom, aj tentokrát si druhú priečku ulovil ruský reprezentant, Semen Pavlichenko, sánkar veľmi kvalitný na štarty. V tejto sezóne to ale ešte vzhľadom na jeho schopnosti príliš nepotvrdil. 5,447 sekúnd bol jeho čas, ktorý patril 10. najrýchlejšiemu štartu. To znamenalo, že už na štarte stratil na mladého Američana dôležité stotiny sekundy. Rus si ale postupne dokázal polepšiť, až začal Westovi dýchať na chrbát. Pri rýchlosti 126.43 km/h to ale nakoniec stačilo len na celkovú druhú priečku so stratou viac ako jednej desatiny sekundy na prvého, pri čase 50,875 sekúnd.
Na tretej priečke sa objavil už domáci reprezentant, ktorý sa ale vzhľadom na jeho umiestnenie z predošlého Svetového poháru postaral o také menšie prekvapenie. Hneď za sebou nechal totiž svojho kvalitnejšieho kolegu, Manuela Pfistera. Nebol to nikto iný, ako Reinhard Egger, ktorý ale potvrdil, že domácu trať pozná naozaj dobre. So štartom ešte horším ako jeho súperi z pódiového umiestnenia (13. najrýchlejší - 5,456 sek.) sa vydal do ľadového koryta. Samozrejme to ale pre domáceho reprezentanta nemusí znamenať žiadny problém, keďže on sám musí najlepšie poznať miesta na trati, kde sa dá táto strata ľahko zmazať. To začal v priebehu jazdu posunom na lepšie priečky potvrdzovať. Pri slušnej rýchlosti 126.31 km/h sa postupne dostal až na bronzovú priečku s časom 50,887 sekúnd. Rozdiely tak boli naozaj minimálne.
1. Tucker West (Ame.) 50,753 sek.
2. Semen Pavlichenko (Rus.) 50,875
3. Reinhard Egger (Rak.) 50,887
...13. Jozef Ninis (Svk.) 51,053
Ako už bolo spomenuté, Jožko svoju kvalifikačnú jazdu absolvoval medzi prvými, konkrétne ako piaty v poradí. 17. najrýchlejším štartom (5,471 sek.) započal svoj kvalifikačný výkon. Žiaľ, hneď vzápätí sa prepadol na 19. priečku, ktorá by znamenala, že do pretekov by nemohol zasiahnuť. Ale skúsený slovenský reprezentant potvrdil, že jazda končí až v cieli, pretože postupne si začal svoju priečku naozaj peknou jazdou s minimálnymi, respektívne málo viditeľnými chybami vylepšovať. Posunom priebežne na 17. priečku, neskôr 16. sa dokázal pri rýchlosti 125.62 km/h vtesnať do kvalifikačnej 17-ky. To, že jazda bola naozaj kvalitná potvrdil nakoniec fakt, že si s časom 51,053 sekúnd pripísal konečné 13. miesto a tým potvrdil vzostupný charakter svojej jazdy. Jožko sa tak s prehľadom a bez menších problémov dokázal kvalifikovať do hlavných pretekov. Keď sa to zoberie z hľadiska pretekárov bojujúcich o miestenku v pretekoch, Ninis obsadil 12. pozíciu.
Kompletné výsledky nájdete TU...