Víkend v nemeckom Königssee uzatvárala aj do pätice súťaž družstiev. Toto tímové zápolenie bolo v tejto sezóne predposledné, čo sa týka Svetového pohára sánkarov. Po ňom sa do celkového hodnotenia budú zarátavať už len tímové štafety v nemeckom Altenbergu, ktorý privíta milovníkov adrenalínu o 2 týždne. V pretekoch sa predstavilo už pomenej družstiev, konkrétne 11, ale núdza o zaujímavé momenty rozhodne nebola. V tomto zápolení sa ukázali tie najlepšie reprezentácie a hoci víťaz bol podľa očakavaní a aj celkom jednoznačný, na ďalších priečkach sa to hemžilo minimálnymi odstupmi. O jasnom favoritovi tímových štafiet nebolo pochýb, veď ich mužský reprezentant svojich súperov deklasoval absolútne veľkým štýlom.
Áno, nie je to nikto iný, ako reprezentácia z Nemecka. V tom absolútne najsilnejšom možnom zložení nastúpili do týchto pretekov. Súperom si mohli byť jedine sami. Hoci vo svojich individuálnych pretekoch predviedli zopár chýb, stačilo im to na víťazstvo. Nemecká štafeta teda už možno tradične zahŕňala len víťazných sánkarov. Čo viac k tomu dodať. Azda asi len to, že prvá k slovu sa dostala ešte nezdolaná žena tejto sezóny, Natalie Geisenberger. Hoci ju jej reprezentačná kolegyňa riadne potrápila, ďalší triumf si nakoniec dokázala pripísať aj na domácej pôde. Podobne suverénne ako pri jej druhej jazde si počínala aj v tímových pretekoch. Všetky medzičasy absolvovala na prvom mieste. Už na prvom meranom úseku mala náskok takmer desatinu a pol a v cieli, s časom 53,231 sekúnd, ktorý bol absolútne najrýchlejší, dokázala štafetu odovzdať s náskokom viac ako 3 desatín sekundy. K slovu sa potom nemohol dostať nik iný, než Felix Loch, suverén svojej kategórie, ktorý absolútnu dominanciu potvrdil aj medzi družstvami. Najrýchlejšia štartová reakcia (2,071 sek.) naznačila, že náskok Nemcov ešte narastie. A rozhodne tomu tak bolo, pretože Nemci pred dobiedzajúcou Kanadou odovzdávali štafetu poslednej dvojke, Wendl s Arltom, s náskokom 1,2 sekundy. Absolútne bláznivý odstup, ktorý ešte nekončil. Tiež takmer neporaziteľní muži tejto sezóny začali rozhodne slušne (2. najrýchlejší štart - 2,223 sek.). Nemali sa ani kam ponáhľať, ale už na prvom meranom úseku sa od Kanady začali opäť vzďalovať. Kým prišli do cieľa, ich odstup narástol o ďalšiu pol sekundy a s traťovým rekordom 2:42.781 minút opanovali tieto tímové preteky. Zvíťazili o 1,7 sekundy pred druhým mužstvom, čo je naozaj na zamyslenie.
Naozaj silný tím do pretekov postavila aj Kanada, ktorá mala až dvojnásobné zastúpenie na pódiu v individuálnych kategóriach. Najsilnejším pilierom býva už tradične ženská zverenkyňa, ktorá svoju pozíciu a aj 3. miesto z individuálnych pretekov potvrdila. Je ňou Alex Cough. Tá v tímovom zápolení predviedla veľmi pekný výkon, 2. najrýchlejší a dá sa povedať, že si taktiež išla svoje preteky. Na Nemku rozhodne nemala a asi ani nemohla mať, ale svoju papierovú pozíciu druhej favoritky do bodky naplnila. Štafetu odovzdávala s časom 53,551 sekúnd 5. mužovi z individuálnych mužských pretekov, Samuelovi Edneymu. Tento jej čas predstavoval pre Kanadu 1 desatinu sekundy náskoku pred dovtedy tretím Ruskom. Skúsený Kanaďan, hoci do pretekov nastupoval ako najslabší článok vo svojom mužstve, túto úlohu nenaplnil, ba naopak. Krásnym, 3. najrýchlejším štartom (2,133 sek.) vydal signál, že ide upevniť pozíciu pre svojich tímových kolegov. Kanaďan tak aj urobil a nielenže sa dokázal zbaviť Rusov, odolal aj dotierajúcim Američanom, za ktorých sa k slovu dostal Chris Mazdzer, muž čo zajazdil 3. najrýchlejší čas v 2. kole mužských pretekov. Tento Američan ale nakoniec pochybil a ani Rusi nedokázali do konca na Kanadu pritlačiť. Kto sa ku Kanade naopak priblížil, boli Taliani, za ktorých sa k slovu dostal Armin Zöggeler. Ten svojich zverencov síce vyšvihol na 3. priečku, ale na Kanadu to nestačilo. Edney odovzdával štafetu dvojkárom s náskokom niečo málo cez 1 desatinu sekundy. Walker so Snithom nezačali rozhodne ideálne pri tak nízkom náskoku (6. najrýchlejší - 2,290 sek.). Kanada sa tým pádom prepadla aj na 3. pozíciu, za Talianov, ktorých dopredu vyšvihol fantastický Zöggeler. To, že ale táto kanadská dvojka vo svojej kategórii predviedla 2 takmer rovnaké jazdy, čo im vynieslo fantastickú 3. pozíciu, pravdepodobne nebola náhoda. Strata na Talianov postupne narastala, ale jazda ako je známe, končí až v cieli. A títo dvojkári to rozhodne nevzdali. Kým na predposlednom meranom úseku strácali na talianskych dvojkárov takmer jednu desatinu sekundy, v cieli tomu už bolo inak. Takmer 2 desatiny sekundy sa Walkerovi so Snithom podarilo nahrabať v absolútne finálnej pasáži ľadového koryta. Kanada sa tak mohla radovať s časom 2:44.499 minút z tretieho 2. miesta v tejto sezóne.
Z druhého 3. miesta v tejto sezóne sa mohli radovať Taliani. To, že si ulovia v tímových pretekoch medailu, zo začiatku vôbec tak nevyzeralo. Už tradične sa k slovu dostala mladá Talianka, Sandra Gasparini, ktorá ideálnu formu rozhodne hľadá. Táto ženská zverenkyňa pravidelne musí absolvovať kvalifikačné boje a to je na ašpirantku v elitnej desiatke zlé. Hoci v individuálnych pretekoch dosiahla 8. pozíciu, čaká sa od nej určite viac. Svoj tím rozhodne nepodržala, resp. nepredviedla výkon, ktorý by im zaručoval už od začiatku pódiové umiestnenie. Rovnako, ako v individuálnych pretekoch to ale nebola zlá jazda. Celý čas jej v ľadovom koryte patrila 6. pozícia, ale v cieli nakoniec odovzdávala štafetu na 5. mieste s časom 53,819 sekúnd. Na víťazstvo to teda rozhodne nevyzeralo, ale 3. miesto stále bolo na dosah. Strata bola len 1 a pol desatiny sekundy. K slovu sa dostal ako druhý v poradí ten najskúsenejší pretekár v sánkarskom kolotoči, Armin Zöggeler, ktorý sa v individuálnych pretekoch mohol tešiť zo strieborného kovu. Už tradičná horšia štartová reakcia (7. najrýchlejšia - 2,185 sek.) začala Zöggelerov výkon. Taliani na ďalšom meranom úseku boli tam, kde po jazde Sandry Gasparini, ale keďže dovtedy tretím Rusom nevyšiel tiež štart, ich náskok sa znížil. Armin sa tak dokázal na nich dotiahnuť, ale rožky začali vystrkovať silní Američania, ktorí nielenže predstihli Rusov, ale začali sa vzďalovať aj Talianom. Rozostupy boli naozaj minimálne a keďže vieme, kto bol v ľadovom koryte, nakoniec nebolo žiadnym prekvapením, že Zöggeler svojich zverencov vytiahol na 3. priečku. Američan chyboval a Rus rozhodne nedosahuje Arminových kvalít. Zöggeler odovzdával štafetu na 3. priečke s náskokom 42 tisícin sekundy pred Ruskom, kým dovtedy na nich Taliani strácala 24 tisícin sekundy. To, čo tento skúsený matador z Talianska začal, takmer dokonale dokončili dvojkári Rieder a Rastner. Taliani v pretekoch svojej kategórie síce predvádzali jedny z najlepších výkonov v úvode ľadového koryta, do cieľa sa im však nikdy nepodarilo náskok udržať. 3. najrýchlejší štart (2,238 sek.) bol rozhodne tým, čo sa od nich očakávalo. Keďže dovtedy druhým Kanaďanom štart nevyšiel, Taliani ich predčili. Rieder s Rastnerom sa nielenže vzďalovali Rusom, ale vyšvihli svojich kolegov na fantastickú 2. pozíciu. Tú si ale nedokázali udržať, hoci ich náskok postupne narástol na takmer 1 desatinu sekundy. Kým prišli do cieľa, všetko sa zvrtlo v ich neprospech. Nielenže za Kanaďanmi nakoniec zaostali o 2 desatiny sekundy, pri ich čase 2:44.681 minút, sa museli obávať aj o pódiové umiestnenie. Rusov prekonali len o neuveriteľných 15 tisícin sekundy.
1. Nemecko - 2:42.781 min. (pozn. rekord trate)
2. Kanada - 2:44.499
3. Taliansko - 2:44.681
...7. Slovensko - 2:46.533
Slovensko sa predstavilo už viac-menej v tradičnom zložení. Ženská zástupkyňa bola jediná možná, Vierka Gbúrová, ktorej sa už tretíkrát v rade podarilo prebojovať do hlavných pretekov. Za mužov jednotka slovenského sánkovania, Jozef Ninis a z dvojkárov tí najmladší, Zemaník s Petrulákom, ktorí dostali opäť šancu, keďže sa v pretekoch svojej kategórie umiestnili lepšie ako ich kolegovia z reprezentácie. Slovensko teda do pretekov nastúpilo v najsilnejšom možnom zložení. Zázraky sa ale rozhodne čakať nedali a naši reprezentanti bojovali o pozície, kam momentálne patria. Ako prvá sa teda predstavila Viera Gbúrová, ktorá predvádzala jazdu úmernú jej výkonnosti. Po väčšinu svojho výkonu sa pohybovala na 7. priečke, ale ku koncu túto sympatickú pozíciu nedokázala udržať, pretože predviedla viacero chýb. Konečný 8. najlepší čas (54,409 sek.) bol ale pravdepdobne tým, na ktorý mala. Jozef Ninis bol druhým v poradí. Fantastickou reakciou na štarte (2. najrýchlejšia - 2,127 sek.) potvrdil, že to mu naozaj ide. Pred Slovákmi sa po Vierkinej jazde nachádzali papierovo slabší jedine Poliaci, takže možno toto družstvo označiť za bod, na ktorý sa treba upriamiť. Naša strata na Poliakov predstavovala takmer 1 desatinu sekundy, ale už vďaka výbornému štartu bol tento odstup takmer zmazaný. Na ďalšom meranom úseku sme sa už pred Poliakov vďaka Jožkovi Ninisovi dostali. Jozef Ninis dokázal postupne pre Slovákov zo straty vybudovať výborný náskok. Kým na predposlednom meranom úseku to bolo niečo málo cez 1 desatinu sekundy, v cieli sa náš odstup navýšil na parádne takmer 4 desatiny sekundy. Slovákom tak patrila 7. pozícia a Ninisov bravúrny výkon spôsobil to, že sme sa dotiahli na nebezpečnú vzdialenosť ku Lotyšom. Je možno škoda, že Jožko v individuálnych pretekoch neskončil pred týmito dvoma sánkarmi, ktorých v tímových pretekoch doslova sfúkol. Ale teraz späť k pretekom. Žiaľ papierové predpoklady nám nehrali do karát a bolo jasné, že na Lotyšov mať nebudeme. U tých sa k slovu dostali bratia Sicsovci, ktorí svoje kvality rozhodne potvrdili. U nás Marián Zemaník s Jožkom Petrulákom predvádzali vzhľadom na ich schopnosti slušnú jazdu. 8. najrýchlejší štart (2,369 sek.) patril skôr k tým horším, ale Poliaci tiež nezačali zrovna ideálne a ich strata narastala. Na Lotyšov sme ale už podľa očakavání po ich fantastickom najrýchlejšom štarte strácali viac, než tomu bolo na konci Ninisovej jazdy. Zemaník s Petrulákom predvádzali celý čas solídnu jazdu. Síce s menšími chybami, ale náskok 0,5 sekundy bol naozaj pohodlný. Naším do karát nakoniec zahralo aj to, že u Poliakov dvojkári Poreba s Mikrutom fatálne chybovali, čo spôsobilo to, že Slováci s prehľadom ustrážili 7. pozíciu. 8. boli reprezentanti z Česka, ktorí zaostali za Slovákmi o 1,2 sekundy. U Poliakov z toho boli nakoniec takmer 2 sekundy.
Kompletné výsledky nájdete TU...
Už po štvrtýkrát v tejto sezóne, z piatich možných pokusov, putuje 100 bodov za celkové víťazstvo medzi družstvami do Nemecka. Suverénni Nemci si tak upevňujú vedúcu pozíciu v celkovom hodnotení, ale ich triumf stále nie je istý. Tretíkrát si medailu z tímového zápolenia odvážajú aj reprezentanti Kanady. Ich druhé miesto im zabezpečilo 85 bodov. 70 bodov zas pribudlo na konto Talianom, ktorí sa posunuli v celkovom hodnotení na 2. priečku, za vedúce Nemecko.
Naším reprezentantom zas pribudlo na účet 46 bodov, keď sa im podarilo dosiahnuť rovnako ako aj v rakúskom Innsbrucku-Igls 7. miesto. Je škoda, že v celkovom hodnotení sú naši reprezentanti stále na 9. mieste a posunúť sa vpred bude naozaj náročné.