Pomaly, ale isto sa nám blíži začiatok sezóny 2014/2015, v ktorej sa opäť predstaví naša dlhoročná jednotka v sánkovaní, Jozef Ninis. Preto sme sa pre Vás rozhodli pripraviť s týmto trojnásobným slovenským olympionikom rozhovor, v ktorom odpoveďami na naše otázky opisuje obdobie od XXII. Zimných olympijských hier v Sochi až po posledné dni.
1. Od tvojej najúspešnejšej olympiády v kariére, v Sochi, kde si dosiahol 20. priečku, ubehlo už pár mesiacov. Medzi novinármi bol tvoj výkon ocenený ako jeden z tých najlepších, ktoré slovenskí športovci predviedli na zimných olympijských hrách. Dočkal si sa ešte nejakého iného uznania, či odmeny za tvoje už 3. predstavenie na olympijských hrách?
Koncom mája tohto roku prebiehala na stránke https://saneprofit.sk/ anketa o najúspešnejšieho sánkara sezóny 2013/2014, ktorú som nakoniec vyhral práve ja. Preto by som sa chcel aj touto cestou ešte raz zo srdca poďakovať všetkým mojim priaznivcom. Okrem toho som bol ocenený aj Slovenským zväzom sánkarov za úspešnú reprezentáciu našej krajiny. Čo sa ale týka iného ocenenia, pochvaly, uznania, či finančného ohodnotenia zo strany ostatných inštitúcií, tak toho som sa nedočkal.
|
2. Doprial si si aj nejaký oddych po náročnej sezóne 2013/2014? Samozrejme, oddych je nutnosť. Telo si potrebuje po vyčerpávajúcej sezóne oddýchnuť. Potrebné je nabrať nové sily do nastávajúceho tréningového cyklu. Žiadnu dovolenku, či niečo podobné som si však nedoprial, takže som regeneroval len v domácom prostredí.
 |
 |
3. Veľa sánkarov sa rozhodlo svoju kariéru po olympijských hrách ukončiť. Ty si sa však rozhodol to ešte ďalšiu sezónu potiahnuť. Čo ťa motivuje pokračovať aj napriek tomu, že v sánkarskom kolotoči patríš už medzi tých najskúsenejších?
Nastávajúce majstrovstvá sveta, ktoré sa budú konať v lotyšskej Sigulde, sú tým, čo ma najviac motivuje to skúsiť aj v ďalšej sezóne. Práve tamojšia dráha mi sedí zo všetkých najviac a preto by som pokladal za veľkú škodu, skončiť práve teraz.
4. Pre sánkarskú sezónu 2014/2015 bol zverejnený už aj nový program, ktorý zahŕňa 9 Svetových pohárov, majstrovstvá Európy v Sochi a majstrovstvá sveta v Sigulde. Ako to vyzerá s tvojou účasťou na týchto pretekoch? (program)
Je dosť možné, že naše reprezentačné družstvo vynechá obidva zámorské Svetové poháre. Nie je to veľmi prívetivé, ale v momentálnej situácii musíme ušetriť nejaké peniaze aj pre našich mladších sánkarov. Namiesto toho však absolvujeme tréningové sústredenie v Európe, ktoré nás vyjde podstatne lacnejšie. V novom roku by sme už ale mali absolvovať všetky preteky Svetového pohára, presne podľa harmonogramu.
5. Vrcholom bude pravdepodobne Sigulda, kde sa uskutočnia majstrovstvá sveta. Minulý rok sa tu konali majstrovstvá Európy, kde si mal dosť vysoké ambície, ale spokojný si bol nakoniec len s druhou jazdou. Vieš nám už teraz povedať, čo urobíš inak v porovnaní s pretekmi z minulej sezóny?
Keď mám pravdu povedať, tak si z toho nejakú veľkú hlavu nerobím. Rozhodne to však musím brať ako bežné preteky, pretože v opačnom prípade ma to môže psychicky rozladiť a to si nemôžem dovoliť. Okrem toho je nevyhnuté byť po zdravotnej stránke fit a k tomu pridať aj dve vyrovnané jazdy. To je predpoklad pre dosiahnutie úspechu. Dôležitú úlohu budú zohrávať aj poveternostné podmienky a štartové číslo, s ktorým do pretekov nastúpim. Na výsledku sa podieľa aj množstvo tréningových jázd, ktoré počas sezóny absolvujem.
6. Po Olympijských hrách v Sochi si začal spolupracovať so Slovenským silovým inštitútom. Ako dokázali odborníci z tohto inštitútu zmeniť tvoju prípravu a ako prebieha spolupráca s nimi?
Spoluprácu so Slovenským silovým inštitútom sme oficiálne začali od júna tohto roku. Konkrétne mojím kondičným trénerom je Boris Žbirka. Ako prvé bolo potrebné vytvoriť akýsi obraz o mojom tele. To znamená, že mi museli zmerať napríklad množstvo telesného tuku a rozsah, či flexibilitu kĺbov a svalov. Na základe výsledkov mi bol zostavený jedálniček a tréningový plán s jednotlivými cvikmi na vyrovnanie svalovej dysbalancie. Po určitom čase nasledovala zmena tohto tréningového plánu.
Čo sa týka samotnej spolupráce s Borisom, tak tá je na veľmi dobrej úrovni. Mrzí ma však, že Slovenský silový inštitút sídli v Bratislave a pre nás je častejšie dochádzanie do hlavného mesta nemožné, nakoľko by to bolo finančne náročné. Preto každý z nás trénuje individuálne podľa svojho plánu. Po určitom období sa však vždy zorganizuje spoločný tréning vo Vysokých Tatrách.
7. Okrem individuálnych tréningov bývajú v lete na programe aj rôzne sústredenia. Kde všade si so svojími reprezentačnými kolegami bol?
Ako prvé sme počas tohto leta absolvovali sústredenie na Kysuciach v obci Makov. Spolu s nami ho podstúpilo aj juniorské družstvo. Bolo zamerané hlavne na horskú cyklistiku a jazdenie na saniach. Ale keďže na Slovensku sa nenachádza žiadna dráha, tak sme jazdili len po lesnej asfaltovej ceste. Musím sa však priznať, že to bolo vcelku zaujímavé. Okrem toho sme boli ešte 3 dni v českej Smržovke, kde sa konali majstrovstvá Českej republiky. Popri nich sa usporiadali medzinárodné preteky, ktorých sme sa zúčastnili aj my.
 |
 |
8. Pred niekoľkými dňami ste absolvovali ďalšie sústredenie, konkrétne na bývalej olympijskej trati v Sarajeve. Aké boli tvoje pocity, keď si prvýkrát videl na vlastné oči túto historickú dráhu? A ako to, že práve tebe a tvojim reprezentačným kolegom sa ušla možnosť, ako prví sa na tejto zrenovovanej trati zviesť?
Najprv sme sa pokúšali vybaviť si tréningové sústredenie v lotyšskej Sigulde. Tam však momentálne prebieha rekonštrukcia dráhy, ktorú už pripravujú na nastavajúce majstrovstvá sveta. Na poslednú chvíľu sa ale v trénerovej hlave zrodila myšlienka, že by sme mohli teda skúsiť absolvovať sústredenie v Sarajeve. Tréner Mick sa spojil s prezidentom tamojšej sánkarskej federácie Senadom Omanovičom, ktorému sa podarilo za výdatnej pomoci miestnych ľudí dať dráhu do prevádzky schopného stavu. Keďže sme boli prví, kto opäť začal na tejto dráhe po 20 rokoch jazdiť, tak sa naozaj potešili, že sme prišli.
Keď som dráhu uvidel prvýkrát naživo, tak boli spočiatku moje pocity všelijaké. Predsa len to bolo dejisko krvavej vojny, pri ktorej zahynulo množstvo ľudí. Po príchode na dráhu si mohol človek dokonca ešte všimnúť dierky po guľkách. Dráha totiž slúžila ako úkryt pre ostreľovačov.
Ale mať niečo podobné na Slovensku by bolo super, hoci dráha miestami skákala. Denne som urobil 8 až 10 jázd a k tomu som už tradične pridal aj posilňovňu. Na toto sústredenie budem spomínať ešte dlho. Bola to naozaj príjemná zmena.
9. Po sezóne 2013/2014 sa konali aj voľby nového predsedu Slovenského sánkarského zväzu. Víťazom volieb sa stal Jozef Škvarek. Ako tohto človeka vnímaš a ako dlho sa už poznáte? Čo si zatiaľ myslíš o jeho pôsobení vo funkcii predsedu Slovenského sánkarského zväzu?
Jozefa poznám už od čias, keď sme ešte ako deti jazdili v Tatranskej Lomnici. Patril medzi tých najlepších sánkarov v Česko-Slovensku. Dokonca sa v roku 1994 zúčastnil aj Zimných olympijských hier v Lillehammeri. Je to človek, ako sa povie od „fachu“. Sánkovanie pre neho rozhodne nie je žiadna neznáma. Dovolím si tvrdiť, že pozná celú problematiku nášho športu. Vo funkcii je zatiaľ pomerne krátko, takže hodnotiť jeho prácu ešte veľmi nemôžem. V každom prípade sa však nedá nevšimnúť si, že sa snaží získavať finančné prostriedky na naše fungovanie. Dokonca nás prišiel pozrieť do Sarajeva spolu s ďalšími bývalými sánkarmi – Renátou Rišianovou - Tomanovou a Radkom Štefánim. Aj oni sa zviezli na saniach. Jozef s Radkom si aspoň takto zaspomínali na časy, keď tu jazdili na Svetovom pohári.
10. V novinách sa dalo dočítať, že popri letnej príprave si musel aj pracovať. Ako si dokázal skĺbiť náročnú letnú prípravu na sezónu spolu s robotou?
V lete som si finančne vypomohol prostredníctvom brigády, ktorú som si našiel v Tatrách. Peniaze potrebujem predsa rovnako ako každý iný človek. S manželkou sme si okrem toho zaobstarali aj bývanie a jednoducho to bez peňazí nejde. Zarobené peniaze investujem opäť len do vylepšení na saniach.
Prácu aj tréning bolo naozaj ťažké skĺbiť, ale jednoducho som nemal na výber. Niekedy musel ísť tréning bokom, pretože som jednoducho nevládal. Vrcholový šport sa takto rozhodne nedá robiť. Je to veľmi smutné, ale ja sám s tým nič nenarobím. Musím si pomôcť, ako to len ide.
11. Čo ťa ešte čaká po poslednom sústredení v Sarajeve pred začiatkom sezóny 2014/2015?
Po Sarajeve budem pokračovať v tréningu na “sucho“. To znamená navštevovanie posilňovne, trénovanie štartov na trenažéri v Starom Smokovci a k tomu rôzne pohybové aktivity ako napríklad bicyklovanie, beh, či kolieskové korčule. V októbri ma potom čakajú vstupné testy a keď všetko pôjde tak, ako má, tak koncom mesiaca by sme sa konečne mali dostať na prvý ľad. Žiaľ, skôr to z finančných dôvodov nepôjde, čo je škoda, keďže konkurencia bude mať už dávno najazdené kilometre.
Foto: Jozef Ninis