Aj tímové preteky patrili Nemcom, Slovensko na 10. mieste

13.02.2014 20:29

Celá olympiáda sa pre našich sánkarov končila až dnešným dňom, aj napriek tomu, že všetci už úspešne absolvovali preteky vo svojej kategórii. Pre Jozefa Ninisa to bola taktiež novinka, hoci je už na svojej tretej olympiáde v rade. Dnes totiž zažili premiéru pod piatimi kruhmi tímové štafety v sánkovaní. Keďže sánkarská súťaž družstiev naozaj často prináša veľmi zaujímavé momenty pre divákov, tak sa ju rozhodli kompetentné osoby zaradiť do olympijského programu. Táto disciplína sa teší medzi fanúšikmi veľkej popularite. Družstvo sa skladá z troch, respektíve štyroch zverencov. Preteky začína žena, ktorá sa po absolvovaní svojej jazdy musí dotknúť terča, ktorý visí v cieli. Tým vydá signál svojmu mužskému kolegovi, ktorý musí naň čo najrýchlejšie zareagovať. Po dokončení svojej jazdy aj samotný sánkar predáva štafetu dvojkárom, ktorí celé predstavenie posledným úderom na "ťapku" uzatvárajú.

Za najväčšieho favorita pred pretekmi sa dali označiť nemeckí reprezentanti, ktorí bez menších problémov ovládli všetky sánkarské preteky. Medaila sa očakávala aj od ruských zverencov, kde však veľa záviselo od dvojkárov, ktorí včera nepodali veľmi presvedčivé výkony. Medailových ašpirantov bolo však pred pretekmi určite viac. Taliani s rekordmanom Zöggelerom, Kanada, či Rakúsko s dvojnásobnými olympijskými víťazmi, bratmi Lingerovcami mohli tiež prehovoriť do celkového poradia.

 

Sochi 13. februára (štvrtok) - 20:15 miestneho času (17:15 u nás) bola zahájená na sánkarskej trati Sanki v ruskom Sochi historicky prvá sánkarská súťaž družstiev. O tomto čase sa v konkurencii 12 družstiev vydalo na trať to prvé, kórejské. Po ňom nasledovali už ďalšie reprezentácie, ktoré boli papierovo silnejšie. Medzi nimi aj naša výprava, ktorá štartovala ako piata v poradí.

Aj napriek pracovnému dňu vládla pri olympijskom tobogáne skvelá atmosféra, o ktorú sa starali nielen domáci fanúšikovia, ale aj jednotliví športovci, ktorí prišli podporiť svojich kolegov. Teplota vzduchu sa pohybovala vysoko nad nulou (okolo 8 °C), čo nikdy nie je veľmi priaznivé pre ideálne udržiavanie sánkarského koryta. Rusi sa s tým však vysporiadali na výbornú a teplota ľadu, po ktorom sa spúšťali sánkari dolu korytom mala okolo - 2,5 °C.

Z víťazstva v tímových štafetách sa mohli radovať podľa očakavaní nemeckí reprezentanti, ktorí do pretekov nastúpili v najsilnejšom možnom zložení. V súťaži družstiev sa predstavili v nemeckých farbách všetci zlatí medailisti z pretekov svojej kategórie. Pre Nemecko, ktoré štartovalo medzi poslednými, cestu za zlatom začala ženská zverenkyňa, Natalie Geisenberger. Tá v tejto sezóne vyhrala všetko, čo sa dalo a podľa toho vyzeralo aj jej vystúpenie na olympijských hrách. Bez najmenších pochybností ukazovala na každom meranom úseku, komu pôjde pravdepodobne zlato do rúk. Jednotlivé sektory ľadového koryta prechádzala na vedúcej pozícii a jedinou sánkarkou, ktorá sa jej ako tak dokázala priblížiť bola Američanka Erin Hamlin. Geisenberger si však všetko s veľkým prehľadom ustrážila a pri rýchlosti 132.6 km/h svoj náskok navýšila na viac ako 2 desatiny sekundy. Po Natalie sa na trať vydal momentálny fenomén sánkarského športu, Felix Loch. Ten už na štarte ukázal neuveriteľnú pripravenosť, keď predviedol 2. najrýchlejšiu reakciu (2,186 sekúnd). Lochova jazda sa niesla v podobnom duchu, ako tá predošlá, ktorú predviedla Geisenberger. Už na 2. meranom úseku sa Felix vyšvihol do vedenia, ktoré si pri veľmi vysokej rýchlosti 135.7 km/h udržiaval počas celého priebehu jazdy. Jeho náskok pred dotierajúcimi Rusmi sa navyšoval, ale ku koncu prišlo zaváhenie, ktoré využil Albert Demchenko. Ten, hoci na Locha strácal viac ako 2 desatiny sekundy túto stratu znížil. Nemcom sa však podarilo striasť sa Američanov. Cestu za zlatom uzatvárali fenomenálni dvojkári, Wendl s Arltom. Už na úvod potvrdili, že ich jazda by mala byť bezproblémová. 1. najrýchlejší štart (2,297 sekúnd), im dopomohol k tomu, aby sa hneď na úvod začali dotierajúcim Rusom vzďalovať. To sa im aj darilo. Veď po dvoch jazdách mali Nemci takmer polsekundový náskok a v priebehu výkonu Wendla s Arltom sa jeho hodnota ešte raz toľko navýšila. Pri rýchlosti 137.0 km/h nemeckí dvojkári predvádzali fantastickú jazdu, v ktorej dosiahli aj do tretice absolútne najrýchlejší čas 55,915 sekúnd. Nemci sa tak postarali o nový traťový rekord medzi družstvami, keď triumfovali o viac ako sekundu. Nemeckí sánkari tak zakončili svoje úspešné ťaženie na ruskej olympijskej pôde, keď siahli aj na poslednú možnú, teda štvrtú zlatú medailu v sánkarskej súťaži.

 

Druhú striebornú medailu si na domácej pôde pripísali ruskí reprezentanti, keď sa do nich po striebornom vystúpení Alberta Demchenka vkladali nádeje aj v súťaži družstiev. Tatyana Ivanova bola práve tou, ktorá dostala príležitosť predstaviť sa v tímovom zápolemí. Určite sa od nej očakávalo viac hlavne v individuálnych pretekoch, v ktorých sa nakoniec musela uspokojiť so 7. priečkou. Napriek tomu bola najlepšou zo všetkých ruských sánkarok. Jej jazda bola solídna, ale už na úvod začala strácať nielen na favorizovanú Nemku, ale aj výborne jazdiacu Američanku a Kanaďanku. Ivanova sa však po 4. mieste, na ktorom figurovala na 1. meranom úseku posunula na 3. priečku, pred Alex Cough a túto pozíciu si pri rýchlosti 133.9 km/h udržiavala počas celej jazdy. Jej strata na vedúcu Nemku sa stále navyšovala a tak musela upriamiť pozornosť na Američanku Hamlin, ktorá stále pohybovala pred ňou. Ivana nakoniec dosiahla v cieli čas 54,429 sekúnd, ktorým zaostala za Geisenberger o viac ako 3 desatiny sekundy. Odstup od Američanov bol prijateľnejší a predstavoval menej ako 1 desatinu sekundy. Dlho tomu tak nebolo, pretože na trať sa vydal ťahúň a jediný medailista celej ruskej štafety, Albert Demchenko. Jeho štart nebol najlepší (6. najrýchlejší - 2,260 sekúnd), ale jazda sa končí až v cieli, čo ukázal aj tento skúsený ruský matador. Už na 2. meranom úseku sa posunul na 4. priečku, aby mu v polovici jazdy patrila strieborná pozícia. Demchenko pri slušnej rýchlosti 137.3 km/h strácal na vedúceho Locha viac a viac, ale zároveň sa mu darilo vybudovať ako taký náskok pre Rusov pred ostatnými družstvami. Ku koncu prišlo menšie Nemcovo zaváhanie, ktoré spôsobilo, že Demchenko za ním zaostal len o niečo málo viac ako 1 desatinu sekundy. Čas 55,775 sekúnd bol druhý najrýchlejší medzi mužmi. Za prekvapivý krok sa dá označiť voľba dvojkárov do tímových pretekov. V nich sa nepredstavili tradiční ťahúni, Yuzhakov s Makhnutinom, ale Denisyev s Antonovom. Tým síce vyšli lepšie preteky dvojkárov, keď obsadili 5. miesto, ale stále sa nedajú označiť za takú istotu a oporu pre ruský tím. 5. najrýchlejšia reakcia (2,374 sekúnd), ktorú predviedli, patrila skôr k tým lepším a už hneď po štarte začali ukazovať, že ich výber do tímových štafiet bol správnym rozhodnutím. V ďalšom sektore trate Sanki sa posunuli na 4. priečku, aby v nižších partiach ľadového koryta začali zvádzať tuhý boj s dvojnásobnými olympijskými víťazmi, bratmi Lingerovcami. To sa týmto mladým Rusom aj naozaj darilo, veď pri rýchlosti 137.8 km/h im patrila 2. priečka, keď ich predčili len nemeckí zverenci, Wendl s Arltom. Ku koncu však strieborní medailisti zo stredy, Lingerovci, ukázali, že to stále vedia, keď Rusov nakoniec v tej absolútne najspodnejšej časti ľadového koryta predčili o 28 tisícin sekundy. Pre Denisyeva s Antonovom to však nebola hrozba, pretože Rakúšanom štafetu pokazila Miriam Kastlunger a tí boli prakticky hneď od úvodu bez šance na zisk medaile. Mladí Rusi dosiahli 3. najrýchlejší čas 56,475 sekúnd, ktorým spečatili podarené predstavenie ich družstva na domácej pôde. Denisyev s Antonovom sa tak vo veku 22 rokov môžu radovať zo svojej prvej olympijskej medaily.

Boj o tretie miesto bol už napínavejší a tentokrát mal aj naozaj prekvapivého víťaza. Pravdepodobne by sa doň zapojili aj rakúski reprezentanti, ktorým však tímové zápolenie pokazila ženská zverenkyňa. Miriam Kastlunger výraznejšie chybovala už v úvode svojej jazdy, čo sa odrazilo aj na jej výslednom čase. Strata, ktorú nabrala nebola veľmi potešiteľná. Do bojov o bronzovú medailu sa zapojili prakticky 3 družstvá - Lotyšsko, Taliansko, Kanada a na chvíľu aj Spojené štáty americké. Víťaz bol však ten najmenej očakávaný. Stali sa ním lotyšskí zverenci, ktorí svojím vystúpením v tímovom zápolení potvrdili podarené predstavenie na ZOH. Všetko to začala Eliza Tiruma, od ktorej Lotyši pravdepodobne ani nemali veľké očakávania. Najmladšia členka družstva si však splnila svoje povinnosti najlepšie, ako len vedela. Celý čas predvádzala vyrovnanú jazdu, ktorá jej však stačila len na priebežné 5. miesto. Pri rýchlosti 131.6 km/h sa jej odstup od Nemky, Rusky, Kanaďanky a Američanky postupne navýšil. Na zlatú medailu to bolo priepastných 6 desatín sekundy a dokonca ani šanca na zisk bronzovej medaily nebola veľká. Veď jej strata na 3. Rusku Ivanovu bola väčšia ako 3 desatiny sekundy a Rusi na domácej trati patrili po Nemcoch k druhým najväčším favoritom. Eliza Tiruma dosiahla 5. najrýchlejší čas 54,745 sekúnd. Martins Rubenis bol ďalším z lotyšského družstva, kto sa vydal na trať. Tento skúsený reprezentant, ktorý sa dokázal vtesnať do elitnej desiatky v individuálnych pretekoch nepredviedol veľmi dobrý štart (8. najrýchlejší - 2,277 sekúnd). V nižších častiach ľadového koryta však ukázal, že je to sánkar veľmi skúsený a že aj tamojšia trať mu celkom vyhovuje. Už na 2. meranom úseku sa totiž dokázal posunúť na 6. priečku, ktorú postupne pri rýchlosti 136.9 km/h aj vylepšoval. 4. pozícia mu patrila v polovici výkonu. Rubenis pomohol Lotyšom zbaviť sa nielen Američanov, ale predčil aj kanadského reprezentanta Samuela Edneyho. Hrozbou boli stále Taliani, ktorí síce po jazde Sandri Gasparini figurovali až za Lotyšmi, ale na trať sa vydal skúsený Talian, Armin Zöggeler. Rubenis však ukázal, že na vrcholné podujatie sa dokáže pripraviť naozaj výborne a s týmto talianskym rekordmanom zviedol fantastický boj. Lotyš sa nakoniec v úplne najspodnejšej časti ľadového koryta prepadol za Zöggelera, keď dosiahol 4. najrýchlejší čas 56,048 sekúnd. Rubenis však za Arminom zaostal len o 9 tisícin sekundy a to sa na trať chystal najsilnejší článok lotyšského družstva, bratia Sicsovci. Jediní lotyšskí medailisti zo sánkarských disciplín predviedli na štarte 7. najrýchlejšiu reakciu (2,414 sekúnd). Bratia, ktorí vo Vancouveri siahli na striebro a v ruskom Sochi sa mohli radovať z bronzu hneď v 2. sektore ukázali, že ich forma je naozaj výborná. Krásnymi prejazdami sa posunuli na 6. priečku, ktorú dokázali vzápätí vylepšiť posunom na 4. miesto. Pri rýchlosti 137.7 km/h predvádzali krásnu jazdu, v ktorej dosiahli nakoniec 4. najrýchlejší čas 56,502 sekúnd. Predčili ich len Nemci, Rusi a Rakúšania, ktorí boli však bez šance na medailu. Lotyši tak vďaka veľmi vyrovnaným jazdám mohli vystúpiť na bronzový stupienok, keď presne o 1 desatinu sekundy predčili štvrtých Kanaďanov. Piaty Taliani zaostali za Lotyšmi o 0,125 sekundy.

Podľa papierových predpokladov patrí slovenské družstvo v sánkovaní na 8. priečku. Toto umiestnenie sa od našich zverencov očakávalo aj na XXII. Zimných olympijských hrách v Sochi. Ambície našich sánkarov, ktoré pred pretekmi neskrývali, boli ale ešte o niečo vyššie a trúfali si na umiestnenie v elitnej šestke. To by pokladali za úspech. Treba však povedať, že sánkarský šport je neskutočne vyrovnaný a prakticky prvých 5 družstiev bojovalo o medailu aj tu v Sochi. Tým 6. družstvom, ktoré bolo bez šance na medailu, boli Spojené štáty americké s bronzovou medailistkou, Erin Hamlin. Na 7. pozícii sa umiestnilo Rakúsko s dvojnásobnými olympijskými víťazmi. Aby naši reprezentanti mali šancu na takéto umiestnenie, musela by sa na nich usmiať aj trocha šťastia a všetko by muselo vyjsť na jednotku.

Reálne pre našich zverencov bolo teda umiestnenie na 8. priečke, o ktorú mali záujem aj poľskí a českí reprezentanti. Na nich museli upriamiť pozornosť aj naši sánkari. Ako prvá sa na trať vydala naša jediná ženská zverenkyňa na olympijských hrách, Vierka Gbúrová. Túto mladú sánkarku v jej výkone veľmi obmedzuje materiál, ktorý má k dispozícii. Jej pôvodné sánky rozbila počas sezóny na jednom Svetovom pohári a tie, na ktorých momentálne jazdí sú už staršie. To sa prejavilo nielen v individuálnych pretekoch, ale aj v týchto tímových. Je isté, že jazda, ktorú predvádzala v tímovom zápolení bola jej absolútne najlepšou zo všetkých, ktoré ukázala na olympiáde. Žiaľ, materiálne vybavenie na najdlhšej trati sveta je veľmi dôležité a na to doplatila aj Vierka. Gbúrovej na 1. meranom úseku patrila 8. priečka, ktorú si však nedokázala udržať. Vierka sa postupne prepadla na 9. priečku, neskôr 10. a pri rýchlosti 126.9 km/h prišlo zhoršenie na 11. miesto. Pritom jazda, ktorú predvádzala bola naozaj pekná, bez väčších chýb, no žiaľ, sánky nešli tak, akoby sa patrilo. Za to už naša reprezentantka ale veľmi nemôže a hoci predviedla prakticky bezchybnú jazdu, zaostala aj za rakúskou sánkarkou, Miriam Kastlunger, ktorá predviedla hneď na úvod veľké zaváhanie. Vierka nestačila ani na českú reprezentantku, Vendulu Kotenovú a čo bolo horšie, jej odstup od Poľky bol hrozivý. Viac ako 8 desatín sekundy sme strácali na poľské družstvo, ktorému patrila priebežne 7. pozícia. 

Našu jednotku v sánkovaní teda nečakala ľahká úloha. Tradičný pilier slovenského družstva, Jozef Ninis, ale predviedol hneď na úvod skvelú štartovaciu reakciu, na ktorú sme u neho zvyknutí. 4. najrýchlejší úvod (2,243 sekúnd) patril k tým absolútne najlepším a hneď na začiatku Jožko za seba odsunul Ukrajinu. Hoci sa Ninis prepadol na 2. meranom úseku na 6. priečku, slovenské družstvo sa vďaka nemu posúvalo vpred. Jožko si v priebehu jazdy ešte pohoršil o 2 priečky, keď mu počas jeho výkonu patrila 7. pozícia, ale v cieli sa nakoniec musel uspokojiť s 8. najrýchlejším časom 56,472 sekúnd. Hlavné však bolo, že náš reprezentant pri rýchlosti 131.5 km/h okrem Ukrajiny odsunul za Slovensko aj české družstvo a fantasticky sa mu darilo držať krok aj s Wolfgangom Kindlom, ktorý dosiahol 6. najrýchlejší čas. Dôležitejšie ale bolo, že Ninis stiahol zo straty 8 desatín sekundy na Poľsko pekné 3 desatiny sekundy a to sa na trať mali vydať mladíci, Zemaník s Petrulákom, ktorí vo svojich pretekoch predviedli naozaj perfektné jazdy.

Skok našich reprezentantov na 8. miesto sa blížil, keďže títo mladíci sú kvalitnejší ako poľská dvojka, s ktorou sa mali porovnávať. Marián s Jozefom predviedli 9. najrýchlejšiu reakciu na úvod (2,462 sekúnd). Zemaník s Petrulákom tak už hneď po štarte niečo zo straty na Poľsko stiahli. Horšie však bolo, že za český tím sa k slovu dostali bratia Brožovci, ktorí našich zverencov začali dobiehať. Nebolo to však nič hrozivé a naša pozornosť sa musela upriamiť hlavne na poľskú dvojku. Slovenskí mladíci už na 2. meranom úseku stiahli 2 desatiny zo straty pol sekundy a ich jazda sa niesla v podobnom duchu aj ďalej. Zemaník s Petrulákom pri rýchlosti 127.0 km/h začali poľských zverencov naozaj prevyšovať. V polovici jazdy Poliaci zaostávali už o viac ako pol sekundy a schylovalo sa k ich predstihnutiu. Žiaľ, v tej najdôležitejšej časti ľadového koryta, kde sa dali odstupy rátať už len na tisíciny sekundy prišlo zaváhanie v podaní našich mladíkov, ktorí sa k Poliakom priblížili na dostrel. V najspodnejších častiach ľadového koryta Marián s Jozefom chybovali, dostali sa do šmyku a to sa odrazilo aj na rýchlosti, ktorú dosiahli (118.4 km/h). Boli značne pomalší ako konkurenčné dvojky a namiesto predstihnutia poľskej dvojky na ňu opäť strácali. Aj napriek veľkej chybe Zemaník s Petrulákom dosiahli 9. najrýchlejší čas 57,936 sekúnd, ktorý bol stále lepší od toho poľského. Žiaľ, na zmazanie straty, ktorú naši zverenci mali po úvodných jazdách to nestačilo. Slováci nakoniec zaostali aj za českým družstvom, za ktoré sa vo výbornom svetle ukázali hlavne bratia Brožovci. Slovenskí sánkari sa tak museli uspokojiť s 10. priečkou.

 

Vyjadrenia našich zverencov

"Začiatok jazdy bol optimálny, dobre sme dobiehali Poliakov, no ku koncu dráhy sme urobili fatálnu chybu a to nás stálo prinajhoršom ôsme miesto," spytoval si v cieli svedomie Zemaník.

Rozhodla náročná zákruta číslo 15. "Bola to chyba, na ktorú sme neboli pripravení. V tej zákrute treba dobré načasovanie a keď sa to nepodarí, treba za ňou okamžite reagovať. Naša reakcia však prišla pomalšie a preto sme sa dotkli pravého mantinelu a dostali sme sa do šmyku," pokračoval jeho partner Petrulák. Aj keď sa dvojici podarilo rýchlo vyrovnať sane, strata už bola veľká. "Tam sa už čas dá dobehnúť len veľmi ťažko, ak je to vôbec možné. Oboch nás to veľmi mrzí."

"Je to sklamanie, chceli sme oveľa viac. Poliakov sme mohli predbehnúť a aj Čechov sme v sezóne zdolávali s prehľadom. Jednoznačne sme chceli viac," dodal Zemaník.

 

So svojou jazdou nebol spokojný ani najskúsenejší zo štvorice Jozef Ninis: "Keďže som spadol včera v tréningu, tak som mal trošičku nervy. Jazda síce nebola až taká zlá, ale nevyšla mi spodná časť trate. Snažil som sa dobehnúť ten Vierkin deficit." Pre Gbúrovú bolo aspoň čiastočné zadosťučinenie, že v posledný deň sánkarského programu previedla svoj najlepší výkon. "Naozaj bola asi najlepšia zo všetkých piatich jázd, ktoré som tu mala. Ale keby som išla viac uvoľnene, mohlo to byť aj lepšie. Celkové umiestnenie je však sklamaním," dodala.

"Sme sklamaní. Čakali sme viac. V sezóne sme zdolávali s prehľadom Poliakov i Čechov, teraz sme skončili za nimi. Ak by sme ich predstihli, 8. miesto by bolo pekné,“ povedal najskúsenejší zo slovenského kvarteta Jozef Ninis.

 

Výsledky

1. Nemecko - 2:45.649 min. (pozn. rekord trate)

2. Rusko - 2:46.679

3. Lotyšsko - 2:47.295


...10. Slovensko - 2:50.165


Kompletné poradie nájdete TU...

 

Zdroj: https://sports.yahoo.com/, https://www.hlavnespravy.sk/